Čo sa s nami deje online?

  • Veci, ktoré sa udejú vo virtualite môžu byť skutočnejšie, než to čo my považujeme za realitu.
  • Internet je prítomný 24/7, ponúka ľahko prístupný a vysoko stimulujúci obsah.
  • Cyberspace je reálne miesto. Aj naše reakcie to potvrdzujú. Emócie, odpovede aj správanie sa menia, akoby sme sa ocitli na reálne novom mieste, v novom prostredí.
  • Sebauvedomovanie je reakcia jednotlivca na prostredie v ktorom sa ocitá, v ktorom žije. Web tu plnohodnotne tvorí funkciu prostredia, takže vplýva na sebauvedomovanie rovnako ako reálne prostredie – ako ihrisko, les, či rušná ulica.
  • Naše inštinkty a zmysly sú naprojektované pre reálny svet, preto v cyberspace zlyhávajú v rozpoznávaní nebezpečenstva a ohrozenia, vnímame falošné bezpečie, pretože nás zmysly a inštinkty nemôžu varovať.
  • Akonáhle vstupujeme do online sveta, stretávame sa s oveľa väčšou varietou ľudského správania sa, než v reálnom svete.
  • Technológie nie sú ani dobré, ani zlé. Oni len sprostredkúvajú ľudské správanie.
  • Technológie otvorili deťom svet a deti svetu.
  • Keď správanie sa človeka zmutuje v cyberspace môže sa vírusovito šíriť a stať sa normou v bežnom živote.
  • Naše zmysly sú trénované pre podnety reálneho sveta, preto v cyberspace bez výrazu tváre, mimiky, gestikulácie, posturiky nie sme schopní robiť dostatočne informované rozhodnutia.
  • Online spôsobuje disinshibíciu – stratu zábran, ako alkohol, vďaka anonymite, vzdialenosti a absencii formálnej autority.

Autorka knihy Cyber effect, Mary Aiken, popísala nasledovné javy, ktoré menia naše správanie, keď sme dlhodobo v online prostredí:

  • Time-distortion effect – časová deformácia, nereálne vnímanie času,
  • anonymita,
  • disinshibícia – strata zábran,
  • cyber socializácia – akceptácia nových, revízia dosiaľ platných socialnych noriem,
  • cyber normalizácia – „legalizovanie“ foriem správania, na základe toho, že to „všetci tak robia“,
  • online syndikácia – vytváranie rovnako zmýšľajúcich online komunít,
  • eskalácia – zosilňovanie a stupňovanie istej formy správania sa.

 

Aiken potom pokračuje:

  • problém nepredstavujú technológie, ale to, že nevieme, kam nás smerujú a nie sme si vedomí zmien v našom správaní, ktoré spôsobujú.
  • Správanie, ktoré normálne vykazuje len malé odchýlky od normálu dokáže technológia zosilniť na patologickú úroveň.
  • Populárne sú videá extrémne zrútenia teenagerov (napr. kvôli frustrácii z nefungovania technológií) – jediný svet, ktorý títo hráči rozoznávajú je svet hry. Zarážajúce je však to, kto postoval zlyhanie, výbuch zlosti týchto mladých ľudí. Boli to ich „milujúci“ príbuzní, ich priatelia. Toto je online eskalácia – niečo, čo technológie sprístupnili. Keď dieťa na ihrisku nedalo gól v rozhodujúcej situácii, mohlo to viesť k slzám, ale na takýto fail sa v priebehu dňa zabudlo. No zrútenie sa a zosmiešnenie sa teenagera, zavesené online, žije svojim životom a stáva sa virálnym.