Strach z internetu, rodičia?

Domorodci a "imigranti"

Napadlo vám niekedy, že by sa cyberphobia (strach z počítačov) mohla týkať aj vás? Poďme teda chvíľu hovoriť práve o strachu zo sveta nových technológií. Ak by sme „online populáciu“ mali rozdeliť na dve skupiny, najskôr by sa núkalo rozdelenie na tzv. digitálnych domorodcov (z angl. digital native) a digitálnych imigrantov (z anlg. digital immigrant). Za imigrantov sa označujú ľudia, ktorí nevyrastali obklopení digitálnymi technológiami. Mnohé zdroje za zlomový označujú rok 1980, avšak ide o veľmi hrubé členenie, keďže množstvo ľudí narodných pred týmto rokom digitálne technológie intenzívne používa a bez problémov sa na nich adaptuje. Inými slovami, ak ste narodení pred rokom 1980, nemusíte si automaticky zúfať!

Digitálni domorodci však majú v porovnaní s digitálnymi imigrantmi jednoznačne navrch – vyrastali s novými technológiami ako s niečím úplne bežným a o strachu z nových technológií nemusia ani uvažovať. (Pravdepodobne by sa skôr zľakli toho, že by týždeň nemali prístup na internet.) Ak ste rodič digitálneho domorodca, je dobré zmieriť sa so skutočnosťou, že už v súčasnosti ste a aj v budúcnosti veľmi pravdepodobne budete o krok (alebo aj zopár krokov) pozadu v porovnaní so svojimi ratolesťami. A na tom nie je nič zlé, keby to bolo naopak, bolo by to pre nich určite oveľa horšie. Situácia sa zlou stáva iba v momente, kedy si rodič túto skutočnosť nepripustí a v snahe obmedziť to, z čoho má sám strach, sa začne pokúšať rôznymi spôsobmi prístup na internet zakazovať. To, že tadiaľ cesta nevedie, ste si už možno vyskúšali na vlastnej koži…

Buď sa rozhodnete venovať čas a námahu tomu, aby ste svoje deti viedli k využívaniu internetu ako niečoho užitočného alebo ich necháte prirodzene skĺznuť k zabíjaniu času niečím, čo sa vám pravdepodobne páčiť nebude.

Záchranný balíček pre rodiča - digitálneho "imigranta"

1. Priznať si strach

Na prelome marca a apríla tohto roku som sa zúčastnila konferencie Screenagares International v Dubline, ktorej hlavnou témou bolo využívanie nových technólogií v práci s deťmi a mládežou.
Konferencia celkom spontánne začala témou strachu, ktorou trpí množstvo pracovníkov s mládežou. Bolo preto zaujímavé sledovať ako sa atmosféra na konferencii uvoľnila a debata posunula vpred vo chvíli, keď si „staršie“ ročníky účastníkov tento strach priznali a začali o ňom otvorene hovoriť.
Strach z internetu je pre dospelého tak trochu ako strašidlá pre deti. Treba zasvietiť svetlo, aby sa ukázalo, že žiadne strašidlá v detskej izbe v noci nie sú. Skúste si na svoj strach posvietiť a zamyslieť sa nad tým, čoho sa najviac bojíte?

  • Nedokážete sa v spleti webstránok a aplikácií zorientovať?
  • Máte občas pocit, že ochrániť dieťa pred nežiadúcim obsahom na internete je nemožné?
  • Chceli by ste mať veci ohľadom využívania internetu vašich detí pod kontrolou, ale neviete ako na to?

Ak ste aspoň raz odpovedali áno, možno sa zbytočne vyčerpávate niečím, čo sa ešte nikdy nikomu nepodarilo.

 

2. Nepokúšajte sa o nemožné

Zakázané ovocie dvojnásobne chutí. Zakazovať internet pravdepodobne len zvýši prirodzenú potrebu vašich detí tento zákaz porušovať. Zakazovať konkrétne webové stránky, to je ako upozorniť na zakázanú knihu na polici – ak o nej dieťa doteraz nevedelo, od momentu, kedy vstúpi do platnosti zákaz, jeho záujem niekoľkonásobne vzrastie. Mať kontrolu na niečím tak ľahko dostupným a rýchlo rastúcim ako internet je naozaj Sizyfovská práca (namáhavá, ale zbytočná). Tadiaľ cesta nevedie. Deti majú navrch, čo sa sveta nových technológií týka a ak vás ešte viditeľne nepredbehli, čoskoro sa to určite stane. Namiesto vopred prehraného boja je preto výhodnejšie vytvoriť spojenectvo. Pozerať sa spolu na Internet ako na zdroj veľkého množstva užitočných informácií, z ktorého sa deti môžu veľa nového naučiť a vy spolu s nimi.

Mať kontrolu na niečím tak ľahko dostupným a rýchlo rastúcim ako internet je naozaj Sizyfovská práca.

3. „Kdo si hraje, nezlobí“

Staré české „Kdo si hraje, nezlobí“ platí aj v dobe nových technológií. Buď sa rozhodnete venovať čas a námahu tomu, aby ste svoje deti viedli k využívaniu internetu ako niečoho užitočného alebo ich necháte prirodzene skĺznuť k zabíjaniu času niečím, čo sa vám pravdepodobne páčiť nebude.

Ruku na srdce – vaše dieťa, ktoré trávi voľný čas ničnerobením na sociálnych sieťach a vy, sledujúci po práci prázdne televízne seriály – to je jeden a ten istý problém. Človek je tvor pohodlný a nerád sa namáha, keď nemusí. Aktuálny výskum Nadácie pre deti Slovenska poukazuje na skutočnosť, že rastúci objem času detí strávených pri počítači priamo súvisí so zmenšujúcim sa časom, ktorí rodičia svojim deťom aktívne venujú. Problém teda nehľadajte v deťoch, ani nových technológiách. Má oveľa hlbšie korene – málo času, ktorý trávite spolu.

Vnímať internet ako formu učenia sa hrou je skvelý spôsob ako zabaviť deti užitočnými úlohami – potom im totiž celkom prirodzene zostane menej času na to, čo považujete za nevhodné alebo dokonca nebezpečné. Zopár užitočných tipov nájdete aj v tejto téme. Touto hravou formou sa zároveň aj vy ako rodič „zabavíte“ a prestanete sa hrať na Sizyfa, báť, či pokúsať o nemožné.

Ruku na srdce – vaše dieťa, ktoré trávi voľný čas ničnerobením na sociálnych sieťach a vy, sledujúci po práci prázdne televízne seriály – to je jeden a ten istý problém.